Vychádzajúc z diskusie pod predchádzajúcim materiálom, niektorí ľudia majú značné medzery v povojnovej histórii Československa a bývalého Sovietskeho zväzu. A aj presne takéto medzery môžu spôsobovať snahu veriť konšpiráciám, hoaxom a prokremelskej propagande a to žiaľ aj 35 rokov po Nežnej revolúcii a zmene zriadenia vlastne prakticky v celom bývalom “Východnom bloku.”
Aká bola tzv. “Studená vojna”, čo spôsobovalo napätie medzi vtedajšími veľmocami, ako fungoval svet za a pred “Železnou oponou” a ako blízko sme v skutočnosti boli od globálnej jadrovej vojny, sa dozvieme z ďalšieho výborne spracovaného dokumentu:
Kubánská raketová krize:
Kubánska raketová kríza (iné názvy kubánska kríza, karibská kríza) bola medzinárodná konfrontácia medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v roku 1962, ktorá vznikla v dôsledku rozmiestnenia sovietskych jadrových rakiet na Kube. Ide o jednu z podstatných kapitol studenej vojny. Rakety boli na Kubu umiestnené za účelom ochrany ostrova pred prípadnými útokmi zo strany USA. Sovietsky zväz ich prítomnosť odôvodnil ako protiopatrenie za umiestnenie amerických rakiet v Turecku a Taliansku. Kubánska kríza sa považuje za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny.
Kríza začala 14. októbra 1962 odhalením sovietskych raketových základní na ostrove americkým prieskumným lietadlom Lockheed U-2. O dva dni neskôr bol o tejto skutočnosti informovaný prezident USA John F. Kennedy, ktorý v reakcii na to 22. októbra oznámil spustenie námornej blokády Kuby s cieľom zabrániť dopraveniu ďalších rakiet na ostrov a dosiahnuť stiahnutie jadrových rakiet a bombardérov z tohto územia. To sa aj podarilo, pretože sovietske plavidlá sa na hranici kontrolovanej zóny skutočne zastavili a 28. októbra prvý tajomník ÚV KSSZ Nikita Chruščov nariadil odstránenie rakiet z Kuby. Spojené štáty sa zaviazali, že nenapadnú Kubu a stiahnu svoje rakety stredného doletu z Turecka, pričom taktické jadrové bomby B61 tam zostávajú dodnes. Námornú blokádu Kuby udržiavali do 20. novembra 1962, kedy ju prezident Kennedy po stiahnutí všetkých sovietskych útočných rakiet a bombardérov z ostrova definitívne odvolal. Ďalším významným dôsledkom tejto krízy bolo zavedenie ďalekopisnej horúcej linky Moskva – Washington v roku 1963.
Zdroj: Wikipedia.org
Ďalšie informácie k téme nájdete napr. tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kub%C3%A1nska_raketov%C3%A1_kr%C3%ADza
3 Responses
Že nerob inému to čo sa nepáči tebe. Vládcovia sveta nasrali do gatí.
Aj konflikt na UA je niečo podobné!
ako presne poznanie tejto casti historie napomaha nášmu narrativu o imperialistickej vojne Rusov na Ukrajine.
Skor mi to pride ako podpora nazorov prof. Mearsheimera, G.Sachsa ci skorsich nazorov G. Friedmana, ktorý tuto vojnu predvidali a davali do suvislosti s rozsirovanim NATO smerom na vychod a pravdepodobne vojnovej odpovedi Ruska.
Reakcia USA na kubansku krizu bola nekompromisna, lebo znamenala vyznamne a priame ohrozenie ich statu.
Na rozdiel od ich reakcie na 56., 68. rok vo toho, co sa deje teraz, ked z ich pohladu ide, zda sa, viacmenej o peniaze pricom je to prekryte myslienkou boja za demokraciu.
Tento kusok historie na vysvetlenie sucasnej i minulej motivacie Rusov robit poriadky so svojimi susednymi štátmi vsak absolutne nestaci.
Ini ucenci a geopoloticky strategovia si lamu hlavu nad tym, ze ako by to malo vo svete fungovat a ci naozaj sme si vsetci rovni alebo niektori rovnejsi urcuju pravidla a ostatni sa musia prisposobit.
Zda sa vsak, ze neprisposobivost vedie k vojnam pod roznymi casto falosnymi zamienkami.