Denná miera inflácie v Juhoslávii dosiahla výšku 65%. V roku 1992 až 1994 to znamenalo mimoriadne nepriaznivú správu pre občanov, nakoľko ceny sa zdvojnásobili každých 34 hodín. Juhoslovanský Dinár tak veľmi rýchlo pripisoval nuly a strácal na hodnote.
V Múzeu totality máme niekoľko bankoviek z rôzneho obdobia socialistickej Juhoslávie a teda v rôznych nominálnych hodnotách. Včera sme získali ďalšie tri bankovky v mimoriadne zachovalom stave.
Jedna odpoveď
Mena bola v júli 1945 na úrovni 25 miliárd pengő, počas januára 1946 vzrástla na 1,646 bilióna, v máji 1946 na 65 kvadriliónov (miliónov miliárd) pengő a na 47 septiliónov ( bilión biliónov) pengő do júla 1946.
Rast cien na seba nenechal dlho čakať. Niečo, čo stálo 379 pengő v septembri 1945, stálo 72 330 pengő počas januára 1945, 453 886 pengő do februára, 11 biliónov miliárd pengő 15. júla 1946 a 1 bilión biliónov pengő do 22. júla 1946. Na vrchole inflácie ceny rástli rýchlosťou 150 000 % za deň. Vláda vtedy prestala úplne vyberať dane, pretože aj jednodňové oneskorenie pri výbere daní vymazalo hodnotu peňazí, ktoré vláda vybrala. V júli 1946 sa 460 biliónov pengő rovnalo
hodnotovo jednému doláru.
Ako teda ľudia zvládali tento nápor peňazí? Ako vláda, ktorá tlačila peniaze, zvládla toľko núl? Riešenie bolo jednoduché: zmeniť názov meny. Pengő bolo nahradené milpengőm (1 000 000 pengő), ktoré bolo nahradené bilpengőm (1 000 000 000 000 pengő) a to bolo nahradené adópengőm indexovaným na infláciu. Bankovky mali rovnaký obrázok, ale inú farbu. Milliard pengő malo levanduľovú farbu, milliard milpengő modrú a milliard bilpengő zelenú. Mnoho ľudí, ktorí prežili hyperinfláciu, spomínali ako sa prestali pozerať na denominácie a keď si niekto niečo kúpil, pokladník im povedal, že chlieb ich bude stáť dve modré bankovky a jednu zelenú.
https://www.spektral.sk/?q=clanok/419-biliardova-inflacia-alebo-ako-madarsko-postihla-najvacsia-ekonomicka-kriza-v-historii/24741