Kontakt

HLAS ĽUDU – denník, v ktorom roky ako redaktor pracoval aj novinár Miroslav Košťany

Najnovšie články

Novinára a publicistu Mirka Košťanyho zo Serede určite bližšie pripomínať netreba. Poznajú a spomínajú na neho hlavne ľudia zo Serede a okolia, kde žil a pôsobil.

Miroslav bol nielen novinárom a spisovateľom, ale aj právnikom a tak ho poznal každý, komu ochotne pomohol so žalobou, ale aj bežnou právnou radou vždy, keď to bolo treba.

Miroslav Koštany  pôsobil ako redaktor novín  Hlas ľudu a napísal niekoľko kníh. Po knihách, sa do MÚZEA TOTALITY dostáva aj niekoľko výtlačkov  Hlasu ľudu z kľúčových dátumov pre históriu  Československa.

 

Online expozície

Všetky expozície

Úvodné video

50 Responses

  3. Je na svete taký človek, do ktorého by sa nenavážal? Jedine a jedine ty si výkvet sveta, jedine ty si svätý. Škoda, že ti nad hlavou nesvieti svätožiara. Asi celé dni a noci číhaš na korisť.

    Odpovedať

  4. Je na svete taký človek, do ktorého by sa nenavážal? Jedine a jedine ty si výkvet sveta, jedine ty si svätý. Škoda, že ti nad hlavou nesvieti svätožiara. Asi celé dni a noci číhaš na korisť.

    Odpovedať

  7. Každý človek má svoje chybu nikto nie je dokonalý poznal som toho pána Keď mohol snažil sa pomôcť moja skúsenosť Síce kanceláriu mal kacabare ale už čo

    Odpovedať

  8. Každý človek má svoje chybu nikto nie je dokonalý poznal som toho pána Keď mohol snažil sa pomôcť moja skúsenosť Síce kanceláriu mal kacabare ale už čo

    Odpovedať

  11. stálo by za úvahu,keby niekto zmapoval históriu legendárnych seredských šenkov do roku 1989,čo si ja pamätám:
    Kačabar,Kasíno,Holica,Slovan,Horváth,Kemping,Jama,Štácia,zabudol som na niektorý?

    Odpovedať

  12. stálo by za úvahu,keby niekto zmapoval históriu legendárnych seredských šenkov do roku 1989,čo si ja pamätám:
    Kačabar,Kasíno,Holica,Slovan,Horváth,Kemping,Jama,Štácia,zabudol som na niektorý?

    Odpovedať

  19. Krčmy za socializmu mali svoju neodmysliteľnú sociálnu funkciu. Boli akýmsi miestom spoločensko alkoholických aktivít. Akí ľudia sa tu schádzali? Hádam všetci. Krčmy boli miesta, kde sa rozoberala politika, šport, manželstvá, milenky, susedské vzťahy, súťažilo sa občas v tom, kto koľko pív vypije bez toho aby musel ísť na toaletu (súťaž o malý a veľký bobor. Malý bobor bolo 6 pív, veľký bobor bolo 12 pív bez vymočenia). Keď chcel človek prísť na iné myšlienky, porozprávať sa, oddýchnuť si, jeho kroky smerovali práve do krčmy. Ak aj nemal kamaráta pri stole, netrvalo dlho a už si si ho v krčme hneď aj našiel. Steny tých to zariadení ak by mohli rozprávať, určite by vypovedali svoje tajomstvá o smutných i veselých príbehoch. Čo hosť to iná povaha. Čo piják to iná mentalita. Vo všeobecnosti boli tieto zariadenia najobľúbenejšou cenovou skupinou (IV. cenová skupina). Nevalná hygiena, dym ktorý by sa dal krájať, nábytok si ešte pamätal obdobie cisára Františka Jozefa a za výčapom stál človek, ktorý to celé nielen obsluhoval, ale aj riadil. A nie nadarmo sa hovorievalo, že najbohatšími ľuďmi robotníckej triedy boli krčmári. Ale pivo bolo lacné. A to bol hlavný hnací motor týchto zariadení. Hovorievalo sa, že ktorá vláda zdražie pivo, tá padne. A komunisti to dobre vedeli. Veľa sa vypilo rumu, takzvanej zelenej, magické oko a to všetko v kombinácii samozrejme s pivom. Alkoholických pôžitkárov bolo niekedy veľmi ťažké na záverečnú poslať domov. Čas 22:00 hod, bol čas záverečnej. O desiatej večer sa proste zatváralo, či sa to niekomu páčilo, alebo nie. Tejto uzatváracej dobe sa hovorievalo aj policajná hodina. Ak ju krčmár nedodržal a prišli mu na kontrolu príslušníci Verejnej bezpečnosti (polície), bolo to na pokuty, alebo na “poťahovačky” na miestnom národnom výbore, či v hrozbe dostať sa pred trestnú komisiu. A to už bolo prúser.

    Krčma sa stávala pre určitú skupinu ľudí tej politickej doby, akou si formou úteku pred dennou realitou politického zriadenia socialistického Československa. Aj dnešní významní politici zo starej gardy sa stretávali v krčmách. A alkohol samozrejme k tomu všetkému patril. Alkohol plnil v podstate určitú oslobodzujúcu funkciu. Samozrejme nie pre všetky spoločenské vrstvy vtedajšieho obyvateľstva. Veľmi veľa ľudí chodievalo do krčmy len kvôli alkoholu a bolo im jedno, kto je prezident, alebo akú máme vládu. Podstatné bolo, že mohol zarobiť nejakú tú korunu, ktorú mal kde prepiť. V podstate toto pravidlo platí dodnes. Niektorí sa chodia do krčmy len opíjať, pretože doma samému tak nechutí a iní chodia do krčmy nie len vypiť si, ale viesť nekonečné debaty, ako im bolo za socializmu dobre, aké boli skvelé ceny, ako sa kradlo a nikomu nič nechýbalo, čo si všetko ste mohli kúpiť za pár drobných a aký zlatí komunisti to boli, a iní zas rozoberajú súčasnú politickú scénu, vykrikujú kto koľko nakradol a že sú oni chudobní a iní zas bohatí a prečo to tak je, a že je na tomto svete nespravodlivosť, že prečo majú študenti a dôchodcovia na Slovensku vlaky zadarmo (a aj Češi, Maďari, Poliac a všetci ostatní keď cestujú po slovenských železniciach so seniorským preukazom), že ako k tomu prídu oni, keď nemajú v obci železnicu, alebo sú na materskej a myslia si, že tiež patria do tej istej sociálnej skupiny a že oni to musia platiť zo svojich daní. Reči v dlhých alkoholových debatách plných pekelného dymu v zmysle, ak ja nemám žiadnu výhodu, nech ju nemá nikto. Nikdy nič nikomu, iba sebe samému. Úplne sa vytratilo to sociálne cítenie, ktoré opilci v krčmách za socializmu mali. Takto to aspoň vyzerá dnes na Slovensku. Určite nie všade, ale dosť často sa s týmto javom pri orosenom pollitri stretávam. Žeby na to všetko mala vplyv kvalita piva? Možno že aj áno. Kto ho vie.

    Za socializmu krčmy ľudí, akosi spoločensky a politicky spájali. Teda okrem alkoholu, pretože alkohol vždy ľudí na začiatku spája a po požití určitého množstva na konci zas rozdeľuje. Dnes mám však pocit, že v súčasnosti ľudí spája už len ten alkohol a politika ich diametrálne rozdeľuje.
    https://www.retromania.sk/1960-1969/krcmy-a-pivo-v-cssr

    Odpovedať

  20. Krčmy za socializmu mali svoju neodmysliteľnú sociálnu funkciu. Boli akýmsi miestom spoločensko alkoholických aktivít. Akí ľudia sa tu schádzali? Hádam všetci. Krčmy boli miesta, kde sa rozoberala politika, šport, manželstvá, milenky, susedské vzťahy, súťažilo sa občas v tom, kto koľko pív vypije bez toho aby musel ísť na toaletu (súťaž o malý a veľký bobor. Malý bobor bolo 6 pív, veľký bobor bolo 12 pív bez vymočenia). Keď chcel človek prísť na iné myšlienky, porozprávať sa, oddýchnuť si, jeho kroky smerovali práve do krčmy. Ak aj nemal kamaráta pri stole, netrvalo dlho a už si si ho v krčme hneď aj našiel. Steny tých to zariadení ak by mohli rozprávať, určite by vypovedali svoje tajomstvá o smutných i veselých príbehoch. Čo hosť to iná povaha. Čo piják to iná mentalita. Vo všeobecnosti boli tieto zariadenia najobľúbenejšou cenovou skupinou (IV. cenová skupina). Nevalná hygiena, dym ktorý by sa dal krájať, nábytok si ešte pamätal obdobie cisára Františka Jozefa a za výčapom stál človek, ktorý to celé nielen obsluhoval, ale aj riadil. A nie nadarmo sa hovorievalo, že najbohatšími ľuďmi robotníckej triedy boli krčmári. Ale pivo bolo lacné. A to bol hlavný hnací motor týchto zariadení. Hovorievalo sa, že ktorá vláda zdražie pivo, tá padne. A komunisti to dobre vedeli. Veľa sa vypilo rumu, takzvanej zelenej, magické oko a to všetko v kombinácii samozrejme s pivom. Alkoholických pôžitkárov bolo niekedy veľmi ťažké na záverečnú poslať domov. Čas 22:00 hod, bol čas záverečnej. O desiatej večer sa proste zatváralo, či sa to niekomu páčilo, alebo nie. Tejto uzatváracej dobe sa hovorievalo aj policajná hodina. Ak ju krčmár nedodržal a prišli mu na kontrolu príslušníci Verejnej bezpečnosti (polície), bolo to na pokuty, alebo na “poťahovačky” na miestnom národnom výbore, či v hrozbe dostať sa pred trestnú komisiu. A to už bolo prúser.

    Krčma sa stávala pre určitú skupinu ľudí tej politickej doby, akou si formou úteku pred dennou realitou politického zriadenia socialistického Československa. Aj dnešní významní politici zo starej gardy sa stretávali v krčmách. A alkohol samozrejme k tomu všetkému patril. Alkohol plnil v podstate určitú oslobodzujúcu funkciu. Samozrejme nie pre všetky spoločenské vrstvy vtedajšieho obyvateľstva. Veľmi veľa ľudí chodievalo do krčmy len kvôli alkoholu a bolo im jedno, kto je prezident, alebo akú máme vládu. Podstatné bolo, že mohol zarobiť nejakú tú korunu, ktorú mal kde prepiť. V podstate toto pravidlo platí dodnes. Niektorí sa chodia do krčmy len opíjať, pretože doma samému tak nechutí a iní chodia do krčmy nie len vypiť si, ale viesť nekonečné debaty, ako im bolo za socializmu dobre, aké boli skvelé ceny, ako sa kradlo a nikomu nič nechýbalo, čo si všetko ste mohli kúpiť za pár drobných a aký zlatí komunisti to boli, a iní zas rozoberajú súčasnú politickú scénu, vykrikujú kto koľko nakradol a že sú oni chudobní a iní zas bohatí a prečo to tak je, a že je na tomto svete nespravodlivosť, že prečo majú študenti a dôchodcovia na Slovensku vlaky zadarmo (a aj Češi, Maďari, Poliac a všetci ostatní keď cestujú po slovenských železniciach so seniorským preukazom), že ako k tomu prídu oni, keď nemajú v obci železnicu, alebo sú na materskej a myslia si, že tiež patria do tej istej sociálnej skupiny a že oni to musia platiť zo svojich daní. Reči v dlhých alkoholových debatách plných pekelného dymu v zmysle, ak ja nemám žiadnu výhodu, nech ju nemá nikto. Nikdy nič nikomu, iba sebe samému. Úplne sa vytratilo to sociálne cítenie, ktoré opilci v krčmách za socializmu mali. Takto to aspoň vyzerá dnes na Slovensku. Určite nie všade, ale dosť často sa s týmto javom pri orosenom pollitri stretávam. Žeby na to všetko mala vplyv kvalita piva? Možno že aj áno. Kto ho vie.

    Za socializmu krčmy ľudí, akosi spoločensky a politicky spájali. Teda okrem alkoholu, pretože alkohol vždy ľudí na začiatku spája a po požití určitého množstva na konci zas rozdeľuje. Dnes mám však pocit, že v súčasnosti ľudí spája už len ten alkohol a politika ich diametrálne rozdeľuje.
    https://www.retromania.sk/1960-1969/krcmy-a-pivo-v-cssr

    Odpovedať

  21. a najdolezitejsie co sa vybavovalo len v ,,senkoch,,.
    fusky vseho druhu. potrebujes maliara, obkladaca, obklady, tehlu, maso, PCL84, lieky….? kde? v senku.

    Odpovedať

  22. a najdolezitejsie co sa vybavovalo len v ,,senkoch,,.
    fusky vseho druhu. potrebujes maliara, obkladaca, obklady, tehlu, maso, PCL84, lieky….? kde? v senku.

    Odpovedať

  37. No ten kačabar stojí za zmienku, môj otec tam chodil aj s mojím krstným otcom na čaj s rumom,zima bola,vypili aj 4 ,ale domov došli v poriadku🤣Jeden krát si dali bacha a sledovali výčapnicku,namiesto rumu im dávala do čaju rumovū esenciu! Tú kupovala od známej keťasky, ktorá to v Seredi predávala.Vżdy na to spomínali,..

    Odpovedať

  38. No ten kačabar stojí za zmienku, môj otec tam chodil aj s mojím krstným otcom na čaj s rumom,zima bola,vypili aj 4 ,ale domov došli v poriadku🤣Jeden krát si dali bacha a sledovali výčapnicku,namiesto rumu im dávala do čaju rumovū esenciu! Tú kupovala od známej keťasky, ktorá to v Seredi predávala.Vżdy na to spomínali,..

    Odpovedať

  41. pamätník 28. apríla 2023, 22:40 – osobne pamatam na tento sirup. Bol chutny a svojim sposobom mal neopakovatelnu chut.
    Netusim, ci sa da niekde kupit aj dnes, ci je vyrabany, no aj ano, mam zaujem o info kde.
    Dakujem.

    Odpovedať

  42. pamätník 28. apríla 2023, 22:40 – osobne pamatam na tento sirup. Bol chutny a svojim sposobom mal neopakovatelnu chut.
    Netusim, ci sa da niekde kupit aj dnes, ci je vyrabany, no aj ano, mam zaujem o info kde.
    Dakujem.

    Odpovedať

  47. Čistá pravda o tom kačabare čaj s rumom, pančovali rum s expreso – tea, v kačabare paničky vedeli odrbat zákazníkov. Robil by niekto za 600 korún mesačne? Podľa dámskej obsluhy to zákazníci nazvali kačabarom. Expres-tea malo chuť rumu.

    Odpovedať

  48. Čistá pravda o tom kačabare čaj s rumom, pančovali rum s expreso – tea, v kačabare paničky vedeli odrbat zákazníkov. Robil by niekto za 600 korún mesačne? Podľa dámskej obsluhy to zákazníci nazvali kačabarom. Expres-tea malo chuť rumu.

    Odpovedať

  49. Miloš ja som objednal nedávno aj dva druhy toho čaju,ale… nie je to celkom ono. Tí zlatí komunisti to vyrábali predsa len o niečo chutnejšie. Mám dojem že namiesto cukru je v tom umelé sladidlo. Kedysi to bolo husté a dnes je to iba taká riedka čierna voda

    Odpovedať

  50. Miloš ja som objednal nedávno aj dva druhy toho čaju,ale… nie je to celkom ono. Tí zlatí komunisti to vyrábali predsa len o niečo chutnejšie. Mám dojem že namiesto cukru je v tom umelé sladidlo. Kedysi to bolo husté a dnes je to iba taká riedka čierna voda

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Odporúčame prečítať

Expozície

Kontaktujte nás

0907 277 777
info@muzeumtotality.online

Kde nás nájdete?

926 01 Sereď,
Slovensko

Máte pre nás exponát?

Neváhajte nás kontaktovať mailom,
alebo telefonicky na 0907 277 777.

©2024
Múzeum totality
Webstránku vytvoril Denis Majko
Späť navrch
Späť navrch
©2024
Múzeum totality
Kontakt