prepadli nás v noci, ako tento rok Ukrajinu. Ani vtedy nám okupanti nevyhlásili vojnu. Vraj “bratská pomoc”… teraz “špeciálna operácia”. Čert ako diabol. Mal som 16 rokov a sledoval som s hrôzou, ako tunajší kolaboranti zlikvidovali dubčekovo krídlo a zadupali každý náznak slobody. Naša reformná jar 1968 sa zmenila na 20 ročný “dočasný pobyt”, ktorý sa skončil až v prvý letný deň roku 1991 (21. júna 1991). To som už bol dospelý muž , vlastne v strednom veku (39 rokov), mal som syna, a za sebou roky strávené vo väzení , na výsluchoch a v kotolniach.
Od toho prvého letného dňa, kedy sme poslali okupantov za východné hranice, už prešlo ďalších 31 rokov. Medzičasom sa ich “Sojuz nerušímij” rozpadol. Ale na Slovensku môžeme na nadobudnutie štátnej suverenity spomínať ako na Pamätný deň iba po druhý krát. Takže pamätajte, ako okupanti zvalcovali dve – tri predošlé generácie. Nedopustite to!
Zdroj: FB
