Najmä v ostatných rokoch pozorujeme účelové prispôsobovanie si histórie a dobových udalostí aktuálnym potrebám politikov a skupín ľudí oslavujúcich dobu socializmu a vtedajšie totalitné zriadenie. Podceňujú alebo ignorujú perzekúcie občanov pre iné politické názory alebo náboženské presvedčenie, zákaz slobodne cestovať a všade prítomnú cenzúru.

Mnohokrát hlavne mladí ľudia hľadajúci informácie na internete nerozlišujú zdroje ich pôvodu. Spravidla sa im ponúknu informácie manipulované z časti, alebo úplne pozmenené a tak sa môže stať, že z neznalosti sa podieľajú na  ďalšom šírení  vlastne  cielenej propagandy.

Takto sa stáva, že udalosti z augusta 1968 roku namiesto  Okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy sú účelovo prezentované ako ochrana socialistických hodnôt a sociálnych istôt pre občanov, či Nežná revolúcia  z Novembra 1989 ako prevrat réžii eštébákov a disidentov, ktorí sa následne dostali k moci, aby zničili  Československé hospodárstvo, rozpredali štát a nabalili sa na ňom.

V totalitnom režime som prežil prakticky 21 rokov svojho života. Pre nevhodný kádrový profil (otec vystúpil z KSČ na protest proti vpádu okupačných vojsk v ´68) ma po maturite nezobrali na žurnalistiku a to napriek tomu, že som mal už do skúšok uverejnené desiatky článkov a fotografií v dennej tlači. Otec mal zastavený postup v zamestnaní a aj vzhľadom k rodine žijúcej vo vtedajšej Nemeckej Spolkovej Republike, sme medzi “obľúbencov” vtedajšieho režimu nepatrili.

Pádu komunistického režimu v ZSSR a následne vo východnom bloku, teda významne napomohla tragická a doteraz najväčšia havária  atómovej elektrárne  v Černobyle. Odstraňovanie následkov havárie a náklady materiálne,finančné, ale aj ľudské boli tak vysoké, že v danom čase už aj tak hodne finančne vyčerpaný Sovietsky zväz  nemal šancu udržať komunistický režim ďalej funkčný a to ani s pomocou svojich satelitov.